08/2022

June – August 2022: The finale and what next? | Finále a čo ďalej?

Vizuálne dojmy | Visual impressions

….a písanie za cesty. | …and writing on the way.

For English scroll down or click here

---

Inšpirovaný úspechom eseje, ktorú som napísal na letisku, som aj popri diplomovke nezaháľal a písal všade kde sa dalo, v Anglicku, Španielsku, Chorvátsku a na Slovensku. Aj keď som pomedzi to stihol navštíviť viaceré miesta, väčšinu času som venoval písaniu. A veľmi prakticky som si overil na sebe, že dovolenkovať sa prácou nedá. Týmto ale chcem poďakovať všetkým za trpezlivosť, ktorú preukázali počas cestovanie a stretávania, mne stále na pozadí mozog naplno rozmýšľal o mojej práci. Prísny limit 20 tisíc slov ma nútil neustále skracovať a vyberať len tie najdôležitejšie myšlienky. Diplomovú prácu som odovzdal “až” 55 minút pred termínom s 19997 slovami.

Na Oxforde sa záverečné práce neobhajujú, za to sa anonymne hodnotia externými hodnotiteľmi. Tento proces trvá zvyčajne do konca septembra a až potom budem môcť svoju prácu celú zverejniť. Pripravujem aj dlhší sumár v slovenčine, ktorý tu zverejním. Zatiaľ ale s vami môžem zdieľať aspoň moje skúsenosti s metodologickou časťou mojej práce.

Výskum (najmä narážam na výskum v spoločenských vedách) je málokedy lineárny a upravený, ako by sme ho našli v akademických časopisoch či v knihách. Skôr naopak, aj premyslený plán sa počas výskumu mierne zmení, príde koaličná kríza, pandémia alebo vojna, no a môj dobre premyslený plán sa začal rúcať. Čas ani spoločenské dianie ale výskumník nemôže zastaviť. Jediné čo môže, je sa snažiť upraviť svoj plán, pracovať s meniacou sa situáciou. A dlho som sa s týmto trápil, veď predsa “dobrý“ výskum má ísť priamou čiarou od výskumného problému, k teórii a literatúre, tvorbe hypotéz, ktoré následne otestujem. Len môj výskum tak nevyzeral. Bol messy (rozhádzaný).

Mal som plány, aj schválené a skontrolované skúsenejšími výskumníkmi, ale to nezaručilo, že by sa výskum vyvíjal podľa nich. Ešte aj počas výskumných rozhovorov som zistil veci, zmenili moju teóriu, vracal som sa teda v proces naspäť, chodil som v kruhoch. Spätne si ale uvedomujem, že sa to dalo čakať, neexistuje veľa podobných výskumov, takže som si vnútorne robil závery pred tým, než som si ich overil. V niečom bol môj výskum skôr prieskumná štúdia, ktorá možno nepotrebovala mať konkrétne závery ale skôr preskúmať oblasť ktorej sa literatúra veľa nevenuje. Dlho som sa trápil tým ako túto skúsenosť opísať, v tom som narazil na iný prístup k metodológii výskumu, ktorý namiesto toho aby zavrhol tento neporiadok, tak sa v ňom vyžíva. Našiel som svoj prístup, messy research (rozhádzaný výskum).

Rozhádzaný výskum nie v zmysle toho, že robím skratky a lepím dokopy kúsky poznatkov, že by som niečo odflákal alebo robil niečo neporiadne. Práve naopak, tento prístup hovorí, že treba byť úprimný v tom, že výskumné plány sa nie vždy podaria, ale možno práve v tom, že to robíme inak, tak objavíme niečo nové. Ako výskumník, je teda aj mojou úlohou niekedy chvíľu zostať v neporiadku, lebo základom výskumu je skúmať, čo znamená aj nepohodlie a nejasné závery. Znamená to aj obracať každú jednu vec čo zistím viac krát, pozrieť sa na to z rôznych uhlov pohľadu. A namiesto toho aby som sa snažil upratať, zamiesť pod koberec všetky zistenia, ktoré nedávajú zmysel, tak mám s nimi začať pracovať, lebo možno v tom neporiadku viem nájsť nové poznatky a rozšíriť chápanie.

Takýto prístup si ale vyžaduje viacero vecí: (1) Otvorenosť voči novým metódam, teóriám a prístupom, experimentovať s nimi a získanými dátami. (2) Aktívnu reflexiu výskumníka, keďže tento prístup prináša veľkú mieru subjektivity, treba teda neustále viesť vnútornú konverzáciu o tom, ako moja pozícia alebo prístup vplývajú na moje závery. A (3) úprimnosť v písaní o tom. Neskryť rozhádzaný výskum, ale ho celý opísať tak ako bol naplánovaný a tak ako sa nakoniec aj stal. A práve v tej úprimnosť sa skrýva rigoróznosť celého prístupu, jasne komunikuje limity záverov a objektívnosť zistení.

Tento prístup bol pre mňa veľmi oslobodzujúci, dovolil mi experimentovať a úprimne popísať moju skúsenosť. Môžem len povzbudiť iných výskumníkov aby sa nezľakli rozhádzaného výskumu, možno práve vďaka tomu, že veci nejdú podľa plánu vám pomôže nájsť niečo nové. Ak si chcete prečítať viac o tomto prístupe, tak tu je zopár článkov, ktoré boli pre mňa inšpiráciou (bohužiaľ v angličtine):

• Clark, C., Brody, M., Dillon, J., Hart, P., & Heimlich, J. (2007). The Messy Process of Research: Dilemmas, Process, and Critique. Canadian Journal of Environmental Education (CJEE), 12(1), 110–126. https://cjee.lakeheadu.ca/article/view/625
• Cook, T. (2009). The purpose of mess in action research: Building rigour though a messy turn. Educational Action Research, 17(2), 277–291. https://doi.org/10.1080/09650790902914241
• Fitzgerald, H., Stride, A., & Enright, E. (2021). Messy methods: Making sense of participatory research with young people in PE and sport. European Physical Education Review, 27(3), 421–435. https://doi.org/10.1177/1356336X20953462
• Mellor, N. (2001). Messy method: The unfolding story. Educational Action Research, 9(3), 465–484. https://doi.org/10.1080/09650790100200166

Mojim pôvodným plánom bolo po roku v Oxforde sa vrátiť na Slovensku a pracovať pre Ministerstvo školstva. To sa začalo meniť na jar, keď som uvidel možnosť sa uchádzať o prácu v OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), na pozíciu analytika v tíme ktorý sa venuje vysokým školám. Hoci OECD je prevažne organizácia zameraná na hospodárske otázky, patrí medzi dôležitých celosvetových aktérov v otázkach školstva. Medzi členov OECD patrí 38 krajín, vrátane Slovenska.

Po pár mesačnom výberovom konaní, ktoré zahŕňali 4 rôzne kolá, som pred pár dňami dostal finálnu ponuku sa stať analytikom. Úlohou tímu ktorého budem súčasťou je zbierať a analyzovať dáta o vysokom školstve v jednotlivých krajinách. Na základe nich sú pripravované pravidelné správy (ako napr. Education at Glance) a publikácie. Zároveň OECD spolupracuje s jednotlivými krajinami, pripravuje pre nich špecifické podklady a publikácie, ktoré pomáhajú pri tvorbe verejných politík. Pred necelým rokom takto OECD pripravilo správu s odporúčaniami pre zvyšovanie kvality VŠ na Slovensku, ktorá priniesla dôležité podnety aj pre novelu VŠ zákona.

Pre mňa to znamená, že sa koncom septembra sa sťahujem do Paríža. Teším sa na to, bude to nová skúsenosť z osobného aj profesionálneho pohľadu. Zároveň to beriem ako veľkú zodpovednosť, dáta ktoré budem analyzovať, texty ktoré budem písať, budú základom pre opatrenia po celom svete. Nie nadarmo som strávil veľkú časť mojej diplomovej práce s tým, že som sa snažil kriticky pozrieť na úlohu odborníkov a expertov pri tvorbe verejných politík. Bral som to ako reflexiu pred tým čo ma čaká, aby som podobne kritický náhľad aplikoval aj voči sebe. Pracovať pre OECD je zároveň obrovskou príležitosťou pre mňa, kde si rozšírim moje poznatky a získam nové skúsenosti. Ale dúfam že to nebude len prínosom pre mňa ale aj pre vysoké školstvo globálne.

---

ENGLISH

Inspired by the success of writing essays on an airport, I adopted similar approach to my dissertation. I wrote everywhere I could, in England, Spain, Croatia and Slovakia. Even though I have visited quite a few places, I’ve been devoting significant time to writing. And I very practically verified for myself that it is impossible vacation while working. With this, I want to thank everyone for the patience they showed during traveling and meeting, while in the background my brain was fully thinking about the work. The strict word limit of 20K forced me to constantly rewrite and narrow my ideas. I submitted my dissertation ‘just’ 55 minutes before the deadline with 19997 words.

The dissertations at Oxford are not defended (or at least that is my case), rather they are evaluated anonymously by external examiners. This process usually takes until the end of September, I will be able to publish my work only then. I am also preparing a longer summary in my next blog. For now, however, I can provide you at least with my experience of engaging with research methodology.

Research (especially I am referring to research in the social sciences) is rarely linear and polished, as we would find it in academic journals or books. On the contrary, even a well-thought-out plan changes during the research, things like coalition crisis, a pandemic or a war can come, and my plan started to fall apart. Neither time nor social developments can be stopped by the researcher. The only thing I can do is to adapt the plan, to work with the changing situation. And I struggled with this for a long time, after all, “good” research should go straight from the research problem to theory and literature, to the creation of hypotheses, which I then test. Only my research didn’t look like that. It was messy.

I had plans. They were approved and reviewed by more experienced researchers, but this did not guarantee that the research would unfold according to them. Even during the research interviews, I discovered things that changed my theoretical framework, so I went back in the process, I was going in circles. But in retrospect, I realize it was to be expected, there isn’t much research like this, so I made my assumptions before testing them out. In a way, my research was an exploratory study that perhaps did not need to have specific conclusions and rather explore spaces that the literature does not cover. For a long time, I struggled how to describe this experience, until I came across a different approach to research methodology that, instead of rejecting this mess, embraces it. I found my approach, messy research.

Messy research, not in the sense that I’m taking shortcuts and piecing together bits of knowledge, that I’m sloppy or doing something out of order. On the contrary, this approach aims to provide an honest account, to show how research plans don’t always work out. And maybe, by doing it differently, in a messy way, we will discover something new. As a researcher, I should try to stay in the mess. The basis of research is to investigate, to search for meaning, which often involves discomfort and unclear conclusions, it involves messy. It means returning to every piece of evidence I collected, look at it from different perspectives and reengage with it. And instead of trying to clean up, sweep all the findings that don’t make sense under the carpet, I should start working with them. Because maybe, in that mess I can discover new things and expand the understanding.

This approach requires several things: (1) Openness to new methods, theories, and approaches, to experiment with them and the evidence obtained. (2) Active reflexivity of the researcher, since this approach brings a great degree of subjectivity, so one must constantly have an internal conversation about how my position or approach affects my conclusions. And (3) honesty in writing about it. Not to hide messy research, but to describe it in its entirety as it was planned and as it finally happened. And it is precisely in this honesty that the rigour of the entire approach is hidden, it clearly communicates the limits of the conclusions and the objectivity of the findings.

This approach was very liberating for me, it allowed me to experiment and honestly describe my experience. I can only encourage researchers not to be afraid of messy research, maybe the fact that things don’t go according to plan will help you find something new. If you want to read more about this approach, here are some articles that inspired me:

• Clark, C., Brody, M., Dillon, J., Hart, P., & Heimlich, J. (2007). The Messy Process of Research: Dilemmas, Process, and Critique. Canadian Journal of Environmental Education (CJEE), 12(1), 110–126. https://cjee.lakeheadu.ca/article/view/625
• Cook, T. (2009). The purpose of mess in action research: Building rigour though a messy turn. Educational Action Research, 17(2), 277–291. https://doi.org/10.1080/09650790902914241
• Fitzgerald, H., Stride, A., & Enright, E. (2021). Messy methods: Making sense of participatory research with young people in PE and sport. European Physical Education Review, 27(3), 421–435. https://doi.org/10.1177/1356336X20953462
• Mellor, N. (2001). Messy method: The unfolding story. Educational Action Research, 9(3), 465–484. https://doi.org/10.1080/09650790100200166

Originally, I planned to return to Slovakia after a year in Oxford and work for the Ministry of Education. That started to change in the spring, when I saw an opportunity to apply for a job at the OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development), for the position of analyst in the higher education policy team. Although the OECD is mainly an organisation focused on economic issues, it is also one of the important global actors in education. OECD members include 38 countries, including Slovakia.

After months-long selection process, including 4 rounds, a few days ago I received the final offer to become an analyst. The Higher Education Policy Team, which I will be joining, is tasked to collect and analyse data on higher education in individual countries. Based on them, they prepare regular reports (such as Education at Glance) and specialised publications. At the same time, the OECD cooperates with individual countries, preparing specific documents and publications for them, which help in the creation of public policies. Less than a year ago, the OECD prepared a report with recommendations for improving the quality of higher education in Slovakia, which presented important ideas for the amendment of the Higher Education Act.

For me, this offer means that I will be moving to Paris at the end of September. I am looking forward to it, it will be a new experience and challenge, both personally and professionally. At the same time, I take it as a great responsibility, the data that I will analyse, the texts that I will write, will be the basis for policies around the world. It partially explains, why I spend portion of my dissertation looking critically at the role of experts in the creation of public policies. It was a great reflection about my own responsibilities in this role and commitment to apply a similar critical scrutiny upon myself. Overall, working for the OECD is a huge opportunity for me, where I can expand my knowledge and gain new experiences. I hope it will be to benefit not only to me, but to higher education globally.