05/2022

Apr – May 2022: Posledných 265 hodín v Oxforde | Last 250 hours in Oxford.

Ako sa postupne končí môj čas v Oxforde, tak sa vraciam k otázke kde je domov? Ako aj pri odchode zo Slovenska, z Holandska, či Číny, tieto miesta mi prirástli ku srdcu. Domov, ale už nie je toľko len fyzické miesto ale skôr súhra času, priestoru a ľudí, ktorí sa ocitnú vo svojej blízkosti. V tomto príspevku približujem moju najúspešnejšiu esej, prečo sa rozprávam s politikmi a nad čím rozmýšľam, ako sa môj čas v Oxforde blíži ku koncu.

As my time in Oxford is coming to the end, I return to the question of where is my home? As when leaving Slovakia, the Netherlands and China, these places became part of me. Home for me is no longer a physical place but rather an interplay of time, space and people who find themselves close to each other. In this post, I reflect on my most successful essay, explain why I am talking to politicians and what I think about as my time in Oxford draws to a close.

Vizuálne dojmy | Visual impressions

Nedeľné poobedia doma…

Sunday afternoons at home…

…načo spať, keď o 6 ráno ide celé mesto vítať slnko za spevu zboru…

…why sleep, when the whole town comes to welcome the sun with a choir at 6am…

…stáva sa zo mňa sprievodca…

…slowly becoming a tour guide…

HAMILTON

…trochu kultúry sa tiež patrí…

… a bit of culture should be good…

…vyskúšali sme aj Oxfordskú zábavku – punting…

…we also tried punting around Oxford…

…plávali sme v Temže…

…we swam in the Thames…

…a lúčili sme sa.

…and we said goodbyes.

Predmety hotové, už len diplomovka

Ďakujem veľmi za podporu. Môžem konečne povedať, že sa mi podarilo úspešne odovzdať všetky práce a na základe výsledkov, som úspešne prešiel všetkými predmetmi. Prekvapivo, moja najúspešnejšia práca bola napísaná na letisku pod dosť veľkým časovým tlakom. Za úspechom sa asi skrýva to ako veľmi osobná táto esej bola, keďže som v nej reflektoval na moju osobnú skúsenosť s robením výskumu. Byť kritický voči samému sebe je jedna z najťažších úloh, priznať si chyby a uvedomiť, že napriek všetkým snahám, moje postavenie bude vplývať na výsledky. V tomto ma mimoriadne oslovil článok od Wanda Pillow, ktorá navrhuje aby sme vo výskume využívali reflexivities of discomfort (nekomfortné reflexie), ktorá vyzýva aby sme boli neustále kritický voči vlastným snahám vo výskume, nenechali sa uspokojiť a prijali, že nikdy nenájdeme absolútne a jasné odpovede. Toto nás nemá viesť k tomu aby sme sa vzdali, stále je tu politická realita, ktorá vyžaduje od výskumníkov vzdelávania, aby ponúkali nejaké riešenia a konkrétne odpovede. Ale dôležité je, aby sme v našom prístupe neskĺzli k tomu, že sa uspokojíme. Rola výskumníka je v niečom veľmi nekomfortná, lebo snaží dať jasný zmysel svetu, ktorý je často chaotický, náhodný, komplexný a plný nuáns. 

Prečo sa rozprávam s politikmi?

V máji som si na pár dní odskočil na Slovensku na stretnutia s poslancami Národnej rady. Netreba za tým hľadať, žiadne politické ambície, mojím cieľom bolo sa s nimi porozprávať o ich skúsenosti s vysokou školou, to ako vnímajú odborníkov a ako rozmýšľajú o spoločenskom rebríčku. Vzniklo z toho nakoniec 14 rozhovorov, ktoré tvoria základ mojej diplomovej práci. V týchto dňoch analyzujem získané dáta a s[ pln0 zaujimavých pohľadov a perspektív. Aj keď ešte nemôžem zdieľať konkrétne veci, môžem s vami zdieľať zopár štatistík, ktoré prekvapili aj poslancov. 

V slovenskej aktívnej populácii (25-64 rokov) má vysokoškolské vzdelanie 27% ľudí. Medzi ľuďmi vo veku 25-34 rokov je tento podiel 39%, čo odzrkadľuje masifikáciu vysokého školstva na Slovensku v 90 tych a nultých rokoch. Keď sa, ale pozrieme na našu politickú reprezentáciu, tak podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí dosahuje radikálne stúpne. Z poslancov Národnej rady má VŠ titul 87%, čo predstavuje 130 poslancov. Zo slovenských europoslancov má VŠ vzdelanie každý, okrem jednej europoslankyne (93%). Medzi členmi Vlády SR, ministrami a štátnymi tajomníkmi, nájdeme taktiež len jedného ministra bez vysokej školy (98%). Toto sa veľmi nevymyká tomu čo zistili už iné takéto prehľady v západných krajinách (viď. Diploma democracy, kapitola 7). 

Jednou z reakcií, najmä pri súčasnej politickej reprezentácii, je, že vysokoškolský titul na Slovensku až tak veľa zase neznamená. A je pravda, že témy nekvalitného VŠ na Slovensku a otázky ohľadom hodnoty titulov boli veľmi silné naprieč mojimi rozhovormi. Napriek tomu, je celkom zrejmé, že aj keď vzdelanie nie je podmienkou na vstup do politikmi, je celkom zrejmé, že takmer všetci politici, vysokú školu majú. Otázkou pre moju diplomovú prácu je, že ktoré aspekty vysokoškolského vzdelávania robia absolventov VŠ lepšie pripravených na politický život. Viac o tejto téme budem písať počas leta, keď budem dokončovať moju diplomovú prácu. Držte mi palce. 

Koniec sa blíži

V Oxforde už pobudnem len posledných 10 dní, s blížiacim sa záverom môjho pobytu sa ma mnohí pýtajú, či tento rok bol to, to čom som očakával? Áno aj nie. Cítil som sa tu ako doma oveľa rýchlejšie než som čakal. Stretol som veľa zaujímavých a inšpiratívnych ľudí, niektorí sa stali mojimi priateľmi na celý život a nemôžem sa dočkať, kedy sa opäť stretneme. Aj keď rok bol veľmi krátky na to aby som sa hlbšie ponoril do problematiky vzdelávania, tento program mi určite rozšíril obzory. Prečítal som stovky článkov, dostal som podnety sa pozrieť na rôzne veci z iného uhľa pohľadu. Teraz je už len na mne čo s tým urobím. Spoznal som problematickú históriu Oxfordu a univerzity, aj keď som veľmi rád, že som tu mohol študovať, je dôležité si neustále pripomínať, aké veľké privilégium to je. Určite to nie je rozlúčka s Oxfordom, v novembri sa vidíme znova na promócii a ktovie čo prinesie budúcnosť.  

A čo ďalej?

Čaká ma intenzívne písanie diplomovky, ktorú musím odovzdať začiatkom augusta. Chystám sa na letnú školu kritickej teórie na Birkbeck v Londýne, ktorá by mi mala dať ďalšie podnety, ako kriticky rozmýšlať nad súčasným dianím a aj nad úlohou vzdelávania v našom živote. Bodkou za životom v Oxforde, bude ešte rýchly výlet v júli v Barcelone, kde sa strávim čas s kamarátmi, ktorých som tu stretol. A čo bude potom? To sa ešte nechám prekvapiť. 


ENGLISH

Modules done, only dissertation left

Thank you very much for your support. I can finally say that I successfully submitted all the coursework and, based on the results, successfully passed all modules. Surprisingly, my most successful essay was written at the airport, under quite a lot of time pressure. Behind the success is probably how very personal this essay was. In this piece, I reflected on my own experience of conducting research about women in academia. Being critical of myself is one of the most difficult tasks, admitting mistakes and realizing that despite all my efforts, my position will always affect the results. In this, I was particularly touched by an article by Wanda Pillow, who suggests that we should use reflexivities of discomfort in education research. This requires us to be constantly critical of our own research efforts, not to be satisfied, and to accept that we will never find absolute and clear answers. We should not despair, there is still a political need for education researchers to offer some solutions and concrete answers. But it is important that we stay away from comfort in our approaches. The role of the researcher should be uncomfortable because they try to give a clear meaning to a world that is often chaotic, random, complex and full of nuances.

Why am I talking to politicians?

In May, I went to Slovakia for a few days to meet with the MPs [members of the parliament (National Council of Slovak Republic)]. There are no political ambitions behind this, my goal was to talk to them about their experiences with higher education, how they perceive experts and how they think about the social stratification. This eventually resulted in 14 interviews, which form the base for my dissertation. Currently, I am analyzing the data obtained and it is filled with interesting insight. Although I am not yet able to share specific things, I can share with you a few statistics that have surprised the politicians as well.

In the Slovak active population (25-64 years), 27% of people have some higher education credentials. Among people aged 25-34, this share is 39%, which reflects the massification of higher education in Slovakia in the 90’s and 00’s years. However, when we look at our political representation, the proportion of people with higher education reaches another level. Of the 150 members of the National Council, 87% have a HE degree, which represents 130 deputies. Of the Slovak members of the European Parliament, everyone has a university degree, except for one MEP (93%). Among the members of the Government of the Slovak Republic, ministers and state secretaries, we also find only one minister without a university (98%). This is not very different from what other such overviews have found in Western European countries (see Diploma Democracy, Chapter 7).

One of the reactions, especially with the current political representation, is that a HE degree in Slovakia does not mean that much (context: in past years there have been multiple plagiarism scandals of top politicians). And it is true that the topics of failing Slovak higher education and questions about the value of degrees were very strong throughout my interviews. Nevertheless, it is quite clear that although education is not a condition for entry into politics, it is quite clear that almost all politicians have a HE degree. This leads me to the focus of my dissertation, which tries to find what aspects of higher education make graduates better prepared for political life. You will hear more about this from me throughout the summer as I complete my dissertation.

The end is near

I have only about 10 days left in Oxford. With my stay coming to a close, many ask me if this year was what I expected. Yes and no. I felt at home here much faster than I expected. I have met many interesting and inspiring people, some of whom have become my lifelong friends and I can’t wait to see them again. Although the year was very short, for me to delve deeper into the issues of education, this course certainly broadened my horizons. I’ve read hundreds of articles, and I’ve been encouraged to look at different things from new perspectives. Now it’s up to me what I will do with it. I have learned about the troubled history of Oxford and the university. Although I am very happy to have been able to study here, it is important to keep in mind what a great a privilege it is. It’s definitely not a farewell to Oxford, we’ll see each other again at graduation in November and who knows what will the future bring.

And what is next?

Intensive weeks of dissertation writing, which I have to submit at the beginning of August. I will be attending Critical Theory summer School at Birkbeck in London, which should give me further ideas on how to think critically about current events and also about the role of education in our lives. Followed by a quick trip to Barcelona in July, where I will say spend some time with friends I have met in Oxford. And what will be next? That is still unclear.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s