01/2022

Dec 2021 – Jan 2022: Prelom trimestrov | Turn of terms

Vizuálne dojmy | Visual impressions

Skip to English part.

Kto nie je na vysokých školách?

Koncom novembra som vystúpil na konferencii OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), kde bola predstavená správa s odporúčaniami na zvyšovanie kvality slovenského vysokého školstva. V mojom vystúpení som upozornil na viaceré zistenia, ktorým nebola v tejto správe venovaná dostatočná pozornosť. Medzi nimi patrila informácia o tom, že len 62% študentov, ktorí začnú bakalárske štúdium ho aj dokončia. Okrem toho sa ukazoval aj problém s nedostatkom študentov, ktorých rodičia nemajú vysokoškolské vzdelanie. Na tento problém sme upozornili už v septembri v tlačovej správe, ktorá sa venovala prvákom bakalárom, až 30% z nich nedokončí ani len jeden ročník a odídu zo systému. Teda okrem masívnemu odlivu maturantov do zahraničia, na Slovensku mrháme potenciálom tisícok ďalších študentov.

Ani som netušil, že čoskoro moje tvrdenia budú potvrdené v správe IVP (Inštitút vzdelávacej politiky), ktorá sa venovala primárne socioekonomickému a rodinnému zázemiu študentov, ktorí sú v zahraničí, ale popritom ich porovnávala so študentami na slovenských VŠ. Vzdelanie rodičov, príjem domácnosti a typ strednej školy významná ovplyvňujú to či sa jednotlivec dostane na vysokú školu. Zaujímavosťou je že efekt má aj situácia spolužiakov, teda bohatšia trieda vie pomôcť aj chudobnejšiemu spolužiakovi zvýšiť šance na to, že pôjdu na vysokú školu. Problém s tým, že vzdelávanie má malý efekt na sociálnu mobilitu sa začína už v predošlých stupňoch štúdia. Slovensko čaká náročná práca priblížiť vysoké školy mladým ľuďom, ktorý pochádzajú z chudobnejšieho prostredia, nemajú v rodine niekoho, kto úspešne absolvoval vysokú školu a mal podnetné prostredie v triede na základnej a strednej škole. 

Odkaz na moju prezentáciu na OECD podujatí: https://www.facebook.com/OECDEduSkills/videos/995443187704858 (môj vstup začína 44:33)

Odporúčania OECD pre zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania v SR: https://www.oecd-ilibrary.org/education/improving-higher-education-in-the-slovak-republic_259e23ba-en

Správa IVP: https://www.minedu.sk/data/att/21396.pdf

Tlačová správa k prvákom: https://saavs.sk/sk/vysoke-skoly-sa-musia-viac-venovat-prvakom/

Koľko študentov je moc veľa?

Počas mojej práce v Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo sme pripravili s kolegom kvantitatívny prehľad vysokého školstva na Slovensku, ktorý bol koncom decembra zverejnený. Počas predošlého režimu boli miesta na vysokých školách obmedzené a počas rozmachu po revolúcii bolo prvoradým cieľom významne zvýšiť podiel VŠ vzdelanej populácii. To sa Slovensku po takmer 30 rokoch samostatnosti takmer podarilo (39%), keďže sa doťahuje na priemer EÚ (40,5%) čo sa týka počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 24-34 rokov. Podľa údajov Svetovej banky na vysokých školách je až 46% ľudí z populačného ročníka, čím sa Slovensko približuje k magickej hranici 50%. 

Podľa teórie od Martina Trowa (1974), by dosiahnutie tejto hranice znamenalo, že Slovensko už malo univerzálny vysokoškolský systém. Aj keď táto teória má svoje nedostatky, jeho práca správne predvídala, že rozmach VŠ prinesie so sebou nové výzvy. Najmä v politickom a ekonomickom ohľade, keďže systém, ktorý vzdeláva čoraz väčšiu časť populácie je finančne náročný a jeho priamy prínos je ťažko merateľný. Toto vytvára tlak na systém aby bol efektívnejší a kvantifikovaný, aby mohol byť lepšie manažovaný, z čoho vychádza prechod časti zodpovedností riadenia VŠ z akademikov na profesionálnu administratívu. Počet študentov ako aj proporcia maturantov, ktorý idú na vysokú školu sa v posledných rokoch začal stabilizovať. Preto je možno aj dobrý čas sa začať pýtať otázku koľko študentov je moc veľa a koľko málo. Zo zahraničnej literatúry vieme, že ďalším z efektov rozmachu VŠ je znižovanie hodnoty titulov. Vysoká škola teda nie je garanciou úžasného života, len zvyšuje šance. Ale vynechať vysokú školu predstavuje v tomto smere riziko a môžu človeku zablokovať prístup k mnohým profesiám.

V prehľade sa nachádza oveľa viac čísel a veľa grafov, zhromaždených z viacerých zdrojov, ktoré ukazujú vývoj počtu študentov, absolventov, učiteľov a aj nedávny nárast zahraničných študentov na Slovensku. Odkaz na prehľad https://saavs.sk/wp-content/uploads/2021/12/Tematicka-sprava-Kvantitativne-prehlady-demografickeho-vyvoja-v-slovenskom-vysokom-skolstve-za-roky-1989-2020-1.pdf.

Etika výskumu a zodpovednosť výskumníka

Súčasťou prípravy na moju diplomovú prácu je aj schválenie výskumu etickou komisiou. Na prvý pohľad sa to zdá ako zdĺhavý a veľmi byrokratický krok, ktorý spomaľuje výskumníkom a študentom prácu. A tento formulár mi dal teda zabrať, finálna verzia dokumentov malo spolu asi 30 strán a vysvetľovala do detailov celý môj postup. Hoci neplánujem robiť žiaden citlivý alebo nebodaj nebezpečný výskum, stále musím byť opatrný. Zmenu v mojom myslení prinieslo viacero diskusií počas minulého semestra, keď sme sa venovali otázkam ako robiť výskum, ktorý si váži tých čo na ňom participujú. Najmä v spoločenských vedách, pracujeme s ľuďmi a snažíme sa popísať sociálnu realitu. V tej ale nevyhnutne sme aj my, ako výskumníci a podľa toho akým spôsobom sa snažíme získať dáta aj my preukazujeme úctu voči iným ľuďom. Ak výskumníci budú len ťahať dáta z respondentov, tak sa ani moc neodlišujú od veľkých sociálnych sietí. Tie tiež len zbierajú dáta, kým oni ich menia na profit, tak výskumníci si na nich budujú kariéry a zbierajú citácie. Preto je dôležité rozmýšľať ako dáta zbieram alebo presnejšie povedané akým spôsobom zapájam ďalších ľudí do prieskumu, ako nadobudnuté vedomosti zdieľam a či dokážem cez môj výskum aj veci meniť. Ja som veľmi ďaleko od odpovedí na tieto otázky, ale aspoň mi pomohli sa zamyslieť nad tým, ako budem zbierať dáta a akým spôsobom ich potom budem chcieť využiť.

Akademická sloboda a akademická samospráva

V posledných mesiacoch sa na Slovensku debatuje o viacerých zmenách vo fungovaní akademickej samosprávy. Pripravovaná novela vysokoškolského zákona pripravuje viaceré úpravy, ktoré majú posilniť postavenie správnej rady a rektora. O detailoch sa stále diskutuje a finálne podobu zmien uvidíme asi až v marci. Jedným z hlavných bodov nezhôd v tejto debate je rôzne chápanie akademických slobôd a akademickej samosprávy. A táto téma mi slúžila ako inšpirácia pre moju esej na predmet ktorý sa venoval verejným politikám v oblasti vysokého školstva. Pri príprave eseje som si naštudoval zákony 25 členských štátov EÚ (Belgicko a Grécko bolo vynechané) a pozrel sa na rozsah práv, ktoré garantujú vysokým školám. 

Naprieč skúmanými krajinami je veľmi zásadná časť o slobode výskumu a obsahu výučby, ktorá je garantovaná naprieč EÚ (i keď za istých okolnosti ich negarantuje maďarský zákon). V otázkach výlučne akademickej samosprávy už nájdeme oveľa väčšie rozdiely. Na jednej strane Rakúsko napríklad hovorí o samospráve len v najväčšej možnej miere a Dánsko veľmi detailne popisuje komplikovanú pozíciu verejných škôl, hoci sú nezávislé, sú z veľkej časti platené štátom a sú súčasťou verejného sektora. Na druhej strane máme krajiny, ktoré garantujú rozsiahlu akademickú samosprávu, ale napríklad s dodatkom, že musia to robiť s ohľadom na ich zodpovednosť voči verejnosti (Rumunsko). 

Naprieč EÚ je možné nájsť rôznorodé ukotvenia akademickej samosprávy, ale text zákona je len legislatívny rámec v ktorom sa vysoké školy pohybujú. A preto je tak isto dôležitá implementácia zmien na úrovni štátu ale aj jednotlivých škôl. Takže akýkoľvek bude výsledok rokovaní a finálne znenie, bude veľmi dôležité sledovať čo bude nasledovať potom. Ako vláda podporí vysoké školy a aké kroky podniknú vysoké školy.

---

ENGLISH

Who is not in higher education?

At the end of November, I spoke at the OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development) event, where a report with recommendations for improving the quality of Slovak higher education was presented. In my presentation, I drew attention to a number of findings that were not given sufficient attention in this report. Among them was the information that only 62% of students in Slovakia who start a bachelor’s degree complete it. In addition, the lacking participation of first generation students in higher education. We highlighted this problem back in September in a press release that addressed freshman bachelor’s students, as many as 30% of whom do not complete even one year and drop out of the system. Thus, in addition to the massive outflow of high school seniors abroad, Slovakia is not using the potential of thousands more students.

Little did I know that my claims would soon be confirmed in a report by IVP (Educational Policy Institute), which focused primarily on the socio-economic and family backgrounds of students who are abroad, but also compared them with students at Slovak HEIs. Parental education, household income, and type of high school significantly influence whether an individual gets into college. Interestingly, the situation of classmates also has an effect, i.e., a richer classmate can help a poorer classmate increase their chances of going to college. The problem with education having little effect on social mobility starts at earlier stages of education. Slovakia has a difficult job ahead of it to bring colleges closer to young people who come from poorer backgrounds, do not have someone in the family who has successfully graduated from college, and lacked stimulating classroom environment in primary and secondary school.

Link to my presentation at the OECD event: https://www.facebook.com/OECDEduSkills/videos/995443187704858 (I start at starts at 44:33)

OECD recommendations for improving the quality of higher education in Slovakia: https://www.oecd-ilibrary.org/education/improving-higher-education-in-the-slovak-republic_259e23ba-en

IVP report: https://www.minedu.sk/data/att/21396.pdf

Press release on freshmen: https://saavs.sk/sk/vysoke-skoly-sa-musia-viac-venovat-prvakom/

How many students are too many?

During my work at the Slovak Accreditation Agency for Higher Education, my colleague and I prepared a quantitative overview of higher education in Slovakia, which was published at the end of December. During the previous regime (prior 1989), university places were limited, and during the boom after the revolution, the primary goal was to significantly increase the proportion of the HE educated population. After almost 30 years of independence, Slovakia has almost succeeded in doing so (39%), as it catches up with the EU average (40.5%) in terms of the number of university-educated people aged 24-34. According to World Bank data, as many as 46% of the population is in higher education, bringing Slovakia close to the magic 50% mark.

According to Martin Trow’s (1974) theory, reaching this threshold would mean that Slovakia already has a universal higher education system. Although this theory has its shortcomings, his work correctly predicted that the expansion of HE would bring with it new challenges. Particularly in political and economic terms, as a system that educates an increasingly large part of the population is costly and its direct benefits are difficult to measure. This puts pressure on the system to be more efficient and quantified so that it can be better managed, hence the shift of some of the management responsibilities of HEIs from academics to professional administration. The number of students as well as the proportion of the cohort going to higher education has begun to stabilise in recent years. Therefore, it may also be a good time to start asking the question of how many students are too many and how many are too few. We know from research in other countries that another effect of the HE boom is to diminishment in the value of degrees. So HE is not a guarantee of a wonderful life, it just increases the odds. But skipping HE poses a risk in this regard and can block a person’s access to many professions.

There are many more numbers and many more charts in the overview, gathered from multiple sources, showing trends in the number of students, graduates, teachers, and even the recent increase in international students in the country. Link to the overview https://saavs.sk/wp-content/uploads/2021/12/Tematicka-sprava-Kvantitativne-prehlady-demografickeho-vyvoja-v-slovenskom-vysokom-skolstve-za-roky-1989-2020-1.pdf.

Research ethics and researcher’s responsibility

As part of the preparation for my thesis, my research needs to be approved by an ethics committee. At first glance, this seems like a lengthy and very bureaucratic step that slows down the work for researchers and students. Indeed I struggled with this form for more time than I expected, the final version of the documents was about 30 pages in total and explained in detail my whole research design. Although I don’t plan to do any sensitive or even dangerous research, I still have to be careful. A change in my thinking came from several discussions last term when we addressed questions about how to do research that values those who participate in it. Particularly in the social sciences, we work with people and try to describe social realities. But inevitably we are also in that as researchers, and by the way we try to get data, we also show respect for other people. If researchers are just going to extract data from respondents, then they’re not much different from the big social networks or colonial empires. They also just collect data/extract resources while they turn it into profit, researchers build their careers on them and collect citations. So it’s important to think about how I collect data, or more specifically, how I involve other people in the research, how I share the knowledge I gain, and whether I can also change things through my research. I am a long way from answering these questions, but at least they have helped me to think about how I will collect data and how I then want to use them.

Academic freedom and academic self-governance

In recent months, several changes in the functioning of academic self-government have been debated in Slovakia. The forthcoming amendment to the Higher Education Act prepares several changes to strengthen the position of the board of trustees and the rector. The details are still being discussed and the final form of the changes will probably not be seen until March. One of the main points of disagreement in this debate is the different understanding of academic freedoms and academic self-government. And this topic served as the inspiration for my essay for a course that dealt with HE policies. In preparing the essay, I studied the laws of the 25 EU member states (Belgium and Greece were omitted) and looked at the range of rights they guarantee to higher education institutions.

Across the countries studied, the section on freedom of research and teaching content is very fundamental and is guaranteed across the EU (although in some circumstances they are not guaranteed by Hungarian law). On the issue of academic self-government, I found much greater differences. On the one hand, Austria, for example, talks about self-government only to the greatest extent possible, and Denmark describes in great detail the complicated position of public HEIs, even though they are independent, largely paid for by the state and part of the public sector. On the other hand, we have countries that guarantee extensive academic self-government, but with the proviso, for example, that they must do so with regard to their accountability to the public (Romania).

Across the EU, it is possible to find different anchors for academic self-government, but the text of the law is only the legislative framework within which HEIs operate. Therefore, the implementation of changes at the level of the state but also at the level of individual schools is equally important. So whatever the outcome of the negotiations and the final text, it will be very important to see what comes next. How the government will support the higher education sector and what steps the higher education institutions will take.