11/2021

November 2021: Melanchólia piateho týždňa | Fifth Week Blues

Piaty týždeň semestra je na Oxforde známy svojou melancholiou, koniec je v nedohľadne, prvotný elán už vyprchal a treba sa naplno ponoriť do čítania a písania. Napriek tomu by som rád zdieľal svoje vizuálne dojmy a nižšie aj krátky komentár k tomu čím ma inšpiroval Ján Amos Komenský.

The fifth week of the term at Oxford is infamously known as ‘Fifth Week Blues’, the end seems far, initial zeal is gone, and we all need to fully immerse ourselves into reading and writing. Nevertheless, I would love to share some of my visual impressions and below is also a short commentary on what I was inspired by John Amos Comenius (medieval Czech educator and philosopher).

Nielen melancholické vizuálne dojmy | Not only melancholic visual impressions

Myšlienky Jana Amosa Komenského | The ideas of John Amos Comenius

Veľká časť výskumu ako aj verejnej diskusie o vzdelávaní vychádza z úzkej selekcie západnej filozofie a poznania. Jednou z prvých úloh bolo pre nás hľadať aké iné myšlienky môžeme priniesť z našich geografických, jazykových a kultúrnych priestorov. Takto som sa dostal k veľmi zaujímavým myšlienkam Jána Amosa Komenského a najmä k interpretáciam jeho diel Janom Patočkom. Veľká časť z týchto diel je len v češtine a aj keď su preložené, nie sú veľmi rozšírené.

Komenský bol jedným z prvých priekopníkov universálneho vzdelávania (už v 17. storočí!). Navrhol vzdelávací systém 7 škôl, ktoré mali postupne preniesť človeka cez všetky etapy jeho života. Nešlo však len o technický návrh, ale aj pedagogiku, ktorá mala rozvíjať všetkých, všetkému a všestranne. Na tú dobu išlo o naozaj revolučnú myšlienku, škoda, že sa časť jeho práce stratila a kompletný spis bol znovu objavený až v roku 1935. Viac o jeho systéme vzdelávania sa môžete dočítať v knihe Obecné porady o nápravě věcí lidských – Pampaedia.

Komenský vo svojej filozofii vychádzal z Platónových myšlienok o výchove ako o obrate. V kontexte pôsobenia Komenského môžeme tieto myšlienky napríklad v jeho asi najznámejšej knihe Labyrint světa a ráj srdce. Komenský chcel svojím vzdelávacím systémom a pedagogikou pomôcť vyviesť ľudstvo z “temna” stredoveku do svetla osvietenectva.

Patočkova interpretácia prichádza v polovici 20. storočia, pod tlakom režimu Patočka sa uchýli na komenoliogické štúdia, kde dostáva priestor sa realizovať. Výchova nikdy nemá za cieľ ovládnuť človeka, pomocou drezúry z neho urobiť poslušného delníka. Práve naopak z neho urobiť plnhodnotného člena spoločnosti, formovať a vyviesť ho z labyrintu sústredenia sa na seba. Výchova má urobiť človeka slobodným.

Ján Patočka – Filosofie výchovy (https://archiv.janpatocka.cz/items/show/397)

—ENGLISH—

Much of the research as well as the public discourse surrounding education is based on a narrow selection of Western philosophy and onto-epistemic grammar. One of our first tasks, as future education researchers, was to explore ideas we could bring from our geographical, linguistic and cultural spaces. This is how I got to explore the ideas of John Amos Comenius (1592 – 1670) and especially the interpretations of his works by Jan Patočka (1907 – 1977), both Czech philosophers. Most of these works are only in Czech and those few that were translated into English, are not well known.

Comenius was one of the first pioneers of universal education (already in the 17th century!). He designed an educational system of 7 schools, which were to gradually take a person through all stages of their life. Furthermore, his work went beyond the technical organization of education and try to imagine pedagogy that was to include everyone and learn everything. At the time, it was a truly revolutionary idea, a pity that part of his work was lost and the complete file was not rediscovered until 1935. 

Comenius’s philosophy was based on Plato’s ideas of upbringing as turning. In the context of Comenius’ work, we can think of these ideas, for example, in his probably best-known book, The Labyrinth of the World and Paradise of the Heart. Comenius, with his educational system and pedagogy, wanted to help bring humanity from the “dark” Middle Ages to the light of the Enlightenment.

Patočka’s interpretation of Comenius was constructed in the context of mid 20th century and repressive communist regime in Czechoslovakia. Patočka was offered a refuge at the department of Comenius studies, where he explored his ideas about the purpose of education in the light of Comenius work, an escape not from Middle-Ages, but from an all-encompassing rationalizing supercivilisation. True education never aims to control a person, to make him an obedient worker through dressage. On the contrary, education is helping everyone to become a full member of society, to form and bring them out of the labyrinth of self-centeredness. Education is meant to free the person.